2. Meranie a spracovanie výsledkov merania

Obsah

      Systematické aj náhodné chyby sú rovnako dôležité pri meraniach. Náhodné chyby však hrajú pri odhade chýb dôležitejšiu úlohu. Môžu totiž zmeniť výsledok merania s rovnakou pravdepodobnosťou aj k vyšším aj k nižším hodnotám. Pritom tu chýba možnosť korigovať chybu merania dodatočnou kalibráciou.

      Technické prístroje zo sériovej výroby majú v návode na použitie obvykle uvedenú zaručenú najvyššiu hranicu chyby. Za predpokladu, že prístroj funguje bezchybne a rovnako bezchybná je aj jeho obsluha, chyby merania budú vždy pod touto uvedenou hodnotou. Rozumne konštruované meracie prístroje s odčítavaním majú túto chybu merania zohľadnenú v delení meracej škály takým spôsobom, že rozdiel medzi dvoma susednými značkami leží práve nad hranicou chyby. Na prístrojoch tohto typu (napríklad elektrické meracie prístroje, ortuťové alebo pružinové tlakomery a pod.) stanovíme presnosť merania ako polovicu dieliku medzi susednými značkami. Preto je nezmyselné detailnejšie deliť škálu alebo odčítavať prostredníctvom lupy s úmyslom získať presnejší výsledok merania. Výnimku predstavujú meracie prístroje pripojené na grafický výstup, ktoré obvykle nemajú odčítavaciu škálu priamo na prístroji. Hodnoty odčítame z grafického výstupu (napríklad elektrokardiogram).

      Z iného hľadiska môžeme deliť chyby na dve skupiny. Do kategórie chýb spôsobených meracou aparatúrou patria systematické a náhodné chyby. Chyby spôsobené meraným objektom môžu nastať aj v dôsledku zmien meraného objektu počas merania. Zvlášť veľké rozdiely môžu byť pri meraniach na živých tvoroch, najmä ak meranie trvá dlhšiu dobu alebo sa po dlhšom čase opakuje. Ak urobíme rovnaké merania na viacerých osobách, idndividuálne rozdiely povedú k rozptylu meraných hodnôt.